7. Ľahké ako abeceda

Dobrým príkladom je, že ľudia zo znevýhodneného prostredia často vyrastajú bez toho, aby sa vôbec niekedy učili cudzí jazyk, ba niekedy môžu byť ledva gramotní vo svojom materinskom jazyku. To však súvisí skôr s ich sociálnou situáciou ako so samotnou schopnosťou, čo jasne preukázal projekt Allegro podporovaný Európskou úniou.

Hoci zvládnutie jazyka – dokonca aj rodného jazyka – môže predstavovať celoživotné úsilie, nie každý sa v danom cudzom jazyku musí stať spisovateľom, básnikom či rečníkom.

Mladosť verzus múdrosť

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že najlepšie sa jazyky učia deti. Majú pružnejšie myslenie, menej zábran, množstvo času a rady napodobňujú, čo veľmi pomáha, a ich vynikajúca schopnosť zachytiť prízvuk prispieva k tomu, že prejav je presvedčivejší. Ale aj dospelí majú svoje výhody: majú vyvinutejšie povedomie o mechanike a štruktúre jazyka a ľahšie chápu gramatiku. Dospelí prisťahovalci často zvládnu jazyk hostiteľskej krajiny na podobnej úrovni ako ich deti, ale len zriedka si osvoja prízvuk.

Tvrdenie, že niekto je „pristarý“ na niečo, je teda falošná predstava. Projekt JoyFLL financovaný Európskou úniou to dokazuje novátorským a inovatívnym spôsobom, pri ktorom využíva často silnú medzigeneračnú väzbu medzi starými rodičmi a ich vnúčatami s cieľom podporiť obe skupiny, aby si zlepšili svoje jazykové zručnosti.


Vyberte si úroveň

Ľudia dokonca aj bez akejkoľvek znalosti jazyka dokážu pochopiť prekvapujúco veľa. To platí najmä pri jazykoch, ktoré patria do rovnakej jazykovej skupiny. V menšej miere to funguje aj pri absolútne nepríbuzných jazykoch vďaka schopnosti označovanej ako diskurzívna kompetencia a porozumenie medzi jazykmi.