4. Reč príležitosti

Naučiť sa nový jazyk, podobne ako naučiť sa hrať na hudobný nástroj, si vyžaduje isté úsilie, ale oplatí sa to. A cesta do cieľa môže byť rovnako radostná ako samotný cieľ, čo môže potvrdiť každý, kto sa na ňu vydal.

„Naučiť sa jazyk je pre mňa len o komunikácii s ľuďmi z iných častí sveta a iných kultúr, čo je pre mňa veľmi dôležité, keďže mojou vášňou je cestovanie,“ hovorí Španielka Celia, ktorá sa dohovorí štyrmi jazykmi. „Štúdium cudzích jazykov ma naozaj baví, hoci niekedy som zúfalá, keď vidím, koľko sa toho ešte musím naučiť, hoci jazyk už dobre ovládam.“

Práca súvisiaca s jazykmi, kam sa radí aj prekladateľstvo a tlmočníctvo, patrí medzi dobré kariérne voľby všade v EÚ. Lingvisti sa často uplatnia v rôznych sektoroch, napríklad v cestovnom ruchu, vo vydavateľstvách, nadnárodných organizáciách alebo spoločnostiach.

Ovládanie jazyka pomáha otvárať bránu k inej kultúre a spoločnosti.

Takéto nové oči prináša práve znalosť cudzieho jazyka tým, že umožňuje hovoriť s ľuďmi ich vlastnou rečou a bezprostredný prienik do kultúry a literatúry daného miesta.

Nový jazyk možno v podstate považovať za verbálne územie príležitosti. Ako píše psycholingvista Frank Smith: „Jeden jazyk človeka uvedie do chodby života. Dva jazyky mu otvoria všetky dvere, na ktoré po ceste natrafí.“


Prehĺbenie porozumenia

Znalosť cudzích jazykov je dôležitým sprostredkovateľom porozumenia medzi ľuďmi z rôznych spoločností. Ako sa svet scvrkáva na globálnu dedinu a postupne sa mení na medzinárodné ľudské spoločenstvo, potreba dialógu medzi kultúrami sa stáva o to naliehavejšou. Jedna lingua franca však nestačí, ako povedal juhoafrický bojovník za slobodu Nelson Mandela: „Ak sa s človekom rozprávate jazykom, ktorému rozumie, ide mu to do hlavy. Ak sa s ním rozprávate jeho vlastným jazykom, ide mu to do srdca.“

„Kto nevie žiaden cudzí jazyk, nepozná nič o svojom.“
Maximen und Reflexionen IV 237: Wer fremde Sprachen nicht kennt, weiß nichts von seiner eigenen.

Johann Wolfgang von Goethe


Čo sa týka písania

Niektorí ľudia si osvoja takú znalosť cudzieho jazyka, že v ňom v podstate dokážu písať. Jedným z najznámejším príkladov tejto schopnosti bol Joseph Conrad, poľský spisovateľ, ktorý sa všeobecne pokladá za jedného z najväčších po anglicky píšucich románopiscov všetkých čias. Tento úspech je o to pozoruhodnejší, že Conrad sa po anglicky naučil až dávno po svojich dvadsiatych narodeninách, keď tento jazyk pochytil na cestách s britským obchodným námorníctvom.

Ďalším viacjazyčným spisovateľom je česko-francúzsky autor Milan Kundera, ktorý osobne koriguje preklady svojich diel do francúzštiny, alebo rusko-americký spisovateľ Vladimír Nabokov, ktorý vytvoril niekoľko najväčších klasických diel modernej anglicky písanej literatúry, ale svojich prvých deväť románov napísal v ruštine.

Ako príklad zo súčasnosti možno spomenúť Vassilisa Alexakisa, ktorý píše vo francúzštine a gréčtine. V roku 2007 získal jednu z najprestížnejších francúzskych literárnych cien Grand prix du roman de l‘Académie Française. V jednom z jeho najznámejších diel Les mots étrangers (Cudzie slová) ide o kultúrnu a jazykovú cestu cez Francúzsko, Grécko a Stredoafrickú republiku, kde sa rozprávač rozhodne naučiť Sango, hlavný jazyk tejto krajiny.

© Európska únia

Study in Poland
Privacy Policy