4. Reč príležitosti
Naučiť sa nový jazyk, podobne ako naučiť sa hrať na hudobný nástroj, si vyžaduje isté úsilie, ale oplatí sa to. A cesta do cieľa môže byť rovnako radostná ako samotný cieľ, čo môže potvrdiť každý, kto sa na ňu vydal.
„Naučiť sa jazyk je pre mňa len
o komunikácii s ľuďmi z iných častí sveta
a iných kultúr, čo je pre mňa veľmi dôležité,
keďže mojou vášňou je cestovanie,“ hovorí
Španielka Celia, ktorá sa dohovorí štyrmi
jazykmi. „Štúdium cudzích jazykov ma
naozaj baví, hoci niekedy som zúfalá,
keď vidím, koľko sa toho ešte musím
naučiť, hoci jazyk už dobre ovládam.“
Práca súvisiaca s jazykmi, kam sa radí
aj prekladateľstvo a tlmočníctvo, patrí
medzi dobré kariérne voľby všade v EÚ.
Lingvisti sa často uplatnia v rôznych
sektoroch, napríklad v cestovnom ruchu,
vo vydavateľstvách, nadnárodných
organizáciách alebo spoločnostiach.
Ovládanie jazyka pomáha otvárať
bránu k inej kultúre a spoločnosti.
Takéto nové oči prináša práve znalosť
cudzieho jazyka tým, že umožňuje
hovoriť s ľuďmi ich vlastnou rečou
a bezprostredný prienik do kultúry
a literatúry daného miesta.
Nový jazyk možno v podstate považovať
za verbálne územie príležitosti. Ako
píše psycholingvista Frank Smith:
„Jeden jazyk človeka uvedie do chodby
života. Dva jazyky mu otvoria všetky
dvere, na ktoré po ceste natrafí.“
Prehĺbenie porozumenia
Znalosť cudzích jazykov je dôležitým
sprostredkovateľom porozumenia medzi
ľuďmi z rôznych spoločností. Ako sa svet
scvrkáva na globálnu dedinu a postupne
sa mení na medzinárodné ľudské spoločenstvo, potreba dialógu medzi
kultúrami sa stáva o to naliehavejšou.
Jedna lingua franca však nestačí, ako
povedal juhoafrický bojovník za slobodu Nelson Mandela: „Ak sa s človekom
rozprávate jazykom, ktorému rozumie, ide
mu to do hlavy. Ak sa s ním rozprávate jeho
vlastným jazykom, ide mu to do srdca.“
„Kto nevie žiaden cudzí jazyk,
nepozná nič o svojom.“
Maximen und Reflexionen IV 237:
Wer fremde Sprachen nicht kennt, weiß nichts von seiner eigenen.
Johann Wolfgang von Goethe
Čo sa týka písania
Niektorí ľudia si osvoja takú znalosť cudzieho jazyka, že v ňom
v podstate dokážu písať. Jedným z najznámejším príkladov
tejto schopnosti bol Joseph Conrad, poľský spisovateľ, ktorý
sa všeobecne pokladá za jedného z najväčších po anglicky
píšucich románopiscov všetkých čias. Tento úspech je o to
pozoruhodnejší, že Conrad sa po anglicky naučil až dávno po
svojich dvadsiatych narodeninách, keď tento jazyk pochytil
na cestách s britským obchodným námorníctvom.
Ďalším viacjazyčným spisovateľom je česko-francúzsky
autor Milan Kundera, ktorý osobne koriguje preklady svojich
diel do francúzštiny, alebo rusko-americký spisovateľ
Vladimír Nabokov, ktorý vytvoril niekoľko najväčších
klasických diel modernej anglicky písanej literatúry,
ale svojich prvých deväť románov napísal v ruštine.
Ako príklad zo súčasnosti možno spomenúť Vassilisa Alexakisa,
ktorý píše vo francúzštine a gréčtine. V roku 2007 získal jednu
z najprestížnejších francúzskych literárnych cien Grand prix du
roman de l‘Académie Française. V jednom z jeho najznámejších
diel Les mots étrangers (Cudzie slová) ide o kultúrnu a jazykovú
cestu cez Francúzsko, Grécko a Stredoafrickú republiku, kde sa
rozprávač rozhodne naučiť Sango, hlavný jazyk tejto krajiny.
© Európska únia